Ústupčivý panovník

V 13. storočí prežívalo Uhorsko hlbokú vnútornú krízu, ktorú sprevádzala feudálna rozdrobenosť, oslabená moc panovníkov, vnútorné rozbroje medzi veľmožmi a zhoršujúca sa hospodárska situácia. Postavenie veľmožov sa výrazne posilňovalo na úkor kráľovských služobníkov, čo ešte viac podkopávalo autoritu panovníka.

Na začiatku storočia vládol Uhorsku Ondrej II. (1205 – 1235). Jeho vláda bola poznačená nezodpovedným hospodárením, častými vojenskými výpravami najmä do Haliče a Palestíny, ako aj udelením významných úradov a majetkov cudzincom. Aby si získal podporu veľmožov, rozdával im kráľovské majetky, čím však ďalej oslaboval hospodárstvo krajiny. Výpravy aj svojvoľné konanie šľachty viedli k nedostatku financií a k čoraz väčšiemu napätiu v štáte.

Nespokojná šľachta začala na kráľa vyvíjať tlak, aby jej zabezpečil väčšie výsady – žiadala oslobodenie od daní, potvrdenie dedičnosti majetkov a väčší podiel na správe krajiny. V roku 1222 ju Ondrej II. prinútil vydať Zlatú bulu, základný právny dokument uhorskej šľachty, pomenovaný podľa zlatej pečate. Zlatá bula zaručila šľachte dedičnosť majetku – majetok mal dediť syn, a ak šľachtic syna nemal, mohol ešte za života rozhodnúť o jeho ďalšom vlastníctve. Dokument ďalej ustanovil, že náklady na vojenské výpravy má hradiť kráľ, majetkové spory šľachticov má riešiť panovník a nie jeho zástupca (palatín) a najvyššie funkcie v štáte môžu zastávať iba domáci šľachtici. Kráľ sa musel v dôležitých veciach radiť so šľachtou a ak by porušil prijaté záväzky, šľachta mala právo postaviť sa proti nemu so zbraňou. Zlatá bula bola veľmi výhodná pre šľachtu a jej platnosť pretrvala až do polovice 19. storočia. Napokon však znevýhodňovala nielen panovníka, ale v dlhodobom dôsledku aj celú krajinu.

Ondrej II. napriek prijatým záväzkom ustanovenia Zlatej buly často porušoval a naďalej rozdával majetky svojim obľúbencom. Jeho konanie ešte viac prehlbovalo úpadok kráľovskej autority. Až jeho syn Belo IV. sa pokúsil zvrátiť nepriaznivý vývoj – nariadil kontrolu otcových darovaní, snažil sa obnoviť kráľovskú moc a podporoval rozvoj kráľovských miest. V roku 1238 udelil mestské privilégiá Trnave, čím sa stala najstarším mestom na území dnešného Slovenska.