Tatársky vpád

V marci 1241 vtrhol chán Batu s tatárskymi vojskami do Uhorska. Pri rieke Slaná porazili uhorské vojsko a kráľ Belo IV. ušiel až k Jadranu. Tatárom odolali len dobre opevnené kamenné hrady a mestá, napríklad Bratislava, Nitra, Komárno či Fiľakovo. Za nimi ostávala spustošená krajina, vypálené dediny a opustené oblasti.

Po mongolskom vpáde, ktorý zanechal Uhorsko v zlej hospodárskej situácii a bez ochrany, sa Belo IV. usiloval obnoviť krajinu. Aby posilnil panovnícku moc, zlepšil hospodárstvo a zdokonalil obranu, povolil šľachte stavať kamenné hrady, najmä v hraničných oblastiach. Začalo aj nové osídľovanie – kráľ a šľachtici pozývali na svoje majetky hostí, najmä nemeckých kolonistov, ktorí boli skúsenými remeselníkmi, obchodníkmi a baníkmi.

Koncom 30. rokov 13. storočia začal Belo IV. udeľovať mestám privilégiá. Trhové osady a nové sídla sa menili na výsadné mestá so samosprávou – s právom zvoliť si richtára, mestskú radu či farára. Mestá za to platili kráľovi dane, no zároveň sa stali oporou panovníka v oslabení moci šľachty. Tak vznikali slobodné kráľovské mestá, napríklad Trnava, Bratislava, Banská Bystrica či Banská Štiavnica.