Klasické Grécko
Klasické Grécko – Grécko-perzské vojny
500 p.K. vypukol konflikt medzi Grékmi a Peržanmi
Peržania vyslali poslov, ktorým Gréci mali dať vodu a zem na znak toho, že sa vzdávajú
konflikt opísal otec dejepisu – Herodotos
490 p.K. bitka pri Maratóne – Gréci porazili Peržanov pod vedením Miltiadesa
480 p.K. bitka pri Termopylách – Sparťania (Gréci) pod vedením Leonida boli porazení kvôli zrade jedného z Grékov.
479 p.K. námorná bitka pri Salamíne a bitka pri Platajach – porážka Peržanov
Peržania spustošili Atény
449 p.K. Gréci a Peržania uzavreli mier
Atény za Perikla
rozkvet Atén, mesto zbohatlo a zosilnelo
vládol v rokoch 500 – 429 p.K.
pod jeho vedením – budovanie veľkolepých chrámov (z mramoru, trojuholníkové strechy, stĺpy), divadlá, štadióny
sochárstvo – dokonalé tvary ľudského tela
sochár Feidias
výstavba Akropoly a Partenónu
Grécki dramatici – Sofokles, Euripides
Grécki filozof – Sokrates
Kalokagatia – ideál krásy (spojenie duchovnej a telesnej krásy)
Perikles a jeho politika
prívrženec demokracie, nadviazal na Kleistenove reformy
obyvatelia nemali rovnaké práva
občanom vyplácali rôzne finančné príspevky
Bohatstvo → lode → Aténsky námorný spolok
↓
členovia platili poplatky, mnohé štáty chceli odísť → vojny
(odporcovia považovali Perikla za tyrana)
Peloponézska vojna
434 – 404 p.K.
rozmach Atén sledovala Sparta – vytvorili s Peloponézsky spolok → protiváha Aténskeho námorného spolku → zhoršovanie vzťahov medzi oboma štátmi → Peloponézska vojna
Atény – lepšie loďstvo, Sparta – lepšie pozemné vojsko
smrť Perikla – 429 p.K. zomrel na mor
víťazstvo Sparty → dosadili na čelo Atén 30 tyranov → pustili sa do boja s Perzskou ríšou → časť vojska odišla do Ázie → Aténčania sa zbavili vlády 30 tyranov → v Aténach obnovili demokraciu
Dejiny peloponézskej vojny napísal Tukydides (grécky historik) a dokončil Xenofón (grécky filozof a historik).