10_Jednobunkové organizmy

Jednobunkové organizmy (jednobunkovce) majú telo tvorené iba jedinou bunkou. Tá vykonáva všetky telesné funkcie - pohyb, príjem živín, vylučovanie, dýchanie, rozmnožovanie. 

Patria sem 

• baktérie, 
• niektoré huby (kvasinky), 
• rastliny,
• živočíchy.

Jednobunkové rastliny

Jednobunkové rastliny zaraďujeme medzi RIASY. 

Vo svojej bunke majú vždy chloroplasty - prebieha v nich fotosyntéza.

Drobnozrnko

• Má guľovitú bunku obalenú bunkovou stenou, vo vnútri je cytoplazma, jadro a jeden veľký chloroplast. 
• Žije jednotlivo alebo v kolóniach. Je rozšírené po celom svete. Najmä po daždi tvorí zelené povlaky na stromoch, múroch, plotoch ale i v kalužiach.

Červenoočko

• Červenoočká sú prechodným organizmom medzi rastlinnými a živočíšnymi jednobunkovcami. 
• Ak sú podmienky pre fotosyntézu, tak sa živia ako rastliny. Ak nemôže prebiehať fotosyntéza a majú v prostredí dostatok organických látok, tak sa dokážu živiť aj nimi → vtedy sa živia ako živočíchy.
• Červená škvrna im slúži na vnímanie svetla, bičík na pohyb.

Jednobunkové živočíchy

• Jednobunkové živočíchy majú rovnakú stavbu bunky ako mnohobunkové živočíchy, ale v ich bunkách môžu byť aj stiahnuteľné vakuoly a potravové vakuoly. 
• Živia sa organickými látkami, ktoré musia prijať z prostredia. Nevedia si ich vyrobiť fotosyntézou.

Črievička veľká

• Jej bunka je jedna z najzložitejších v prírode. 
• Žije v organicky znečistených vodách. 
• Pohybuje sa pomocou bŕv, čo sú vlastne krátke bičíky na cytoplazmatickej membráne. Brvami si môžu aj priháňať potravu do ústočiek.

• Živí sa hlavne baktériami, ktoré prijíma cez bunkové ústočká. Po prijatí potravy sa z nej vytvorí potravová vakuola, prebieha v nej trávenie a potrebné látky potom prechádzajú do cytoplazmy. Nestrávené zvyšky sa prenášajú vakuolou na presné miesto na ktorom sa vylúčia, tomuto miestu hovoríme bunkový konečník.
• Správny tlak v bunke zabezpečujú stiahnuteľné vakuoly vylučovaním nadbytočnej vody. 

Rozmnožovanie

• V bunke majú dve jadrá, veľké riadi životné procesy a nepohlavné rozmnožovanie, malé riadi iba pohlavné rozmnožovanie.
• Nepohlavne sa rozmnožuje delením, kedy sa črievička rozdelí na dve časti a do každej prechádza zhruba polovica obsahu bunky. 
• Pohlavné rozmnožovanie je spájaním (konjugáciou), kedy sa dve črievičky spoja, vymenia si časť genetického materiálu, potom sa rozpoja a následne dochádza k deleniu.

Meňavka veľká

• Žije hlavne v čistých prekysličených vodách. 
• Mení tvar bunky vysúvaním panôžok. Takto sa pohybuje a aj získava potravu. 
• Potravu obopne panôžkami a príjme ju do seba - vytvorí potravovú vakuolu. 
• Živí sa hlavne baktériami.