Už v minulosti sa ľudia zamýšľali nad tým, do akej miery možno látky deliť na menšie častice. 

Grécky filozof Demokritos nazval najmenšie častice látok atómami (atóm - grécky atomos = nedeliteľný). 

Na učenie Demokrita a atomistov nadviazal  v 19. storočí chemik John Dalton, ktorý vypracoval vedeckú predstavu o zložení látok a atómov 

Medzi ďalších významných chemikov, ktorí sa podieľali na tvorbe atómových modelov patria Ernest Rutherford a Niels Bohr 

Stavba atómu

ATÓM - stavebná častica chemickej látky zložená z jadra a obalu 

JADRO ATÓMU - obsahuje protóny a neutróny 

OBAL ATÓMU - obsahuje elektróny 

Zloženie atómov sa teda vyjadruje počtom elektrónov, protónov a neutrónov. 

Napr. atóm fluóru je zložený z 9 elektrónov (9e- ), deviatich protónov (9p+ ) a deviatich neutrónov (9no). Jeho protónové číslo Z = 9. Je na deviatom mieste v periodickej tabuľke.

Môžeme povedať, že atóm je elektricky neutrálna častica látky, lebo počet protónov v jadre sa rovná počtu elektrónov v obale. 

JADRO ATÓMU 

• jadro sa nazýva aj nucleus, preto sa častice, ktoré sú v jadre nazývajú nukleóny (protóny a neutróny = nukleóny)
• počet neutrónov v jadre je rôzny, môže ich byť toľko, koľko je protónov alebo viac, výnimkou je atóm vodíka, ktorý neobsahuje žiaden neutrón
• súčet počtu protónov a neutrónov (teda všetkých častíc v jadre) určuje nukleónové číslo a označuje sa A, píše sa pred značkou prvku vľavo hore
• počet protónov v jadre atómu (= zároveň aj počet elektrónov v obale) udáva protónové číslo, označuje sa Z a píše sa pred značkou vľavo dole 

OBAL ATÓMU

• v porovnaní s protónom má elektrón zanedbateľnú hmotnosť, takmer celá hmotnosť atómu je v jadre
•  elektróny sa okolo jadra nepohybujú náhodne, sú v obale usporiadané vo vrstvách

• v 1. vrstve môžu byť max. 2 elektróny (dublet)
• v 2. a 3. vrstve môže byť max. 8 elektrónov  (oktet)
• v 4. a 5. vrstve môže byť max. 18 elektrónov
• v 6. a 7. vrstve môže byť max. 32 elektrónov.