Kyseliny

Všetky kyseliny obsahujú vodík, H. Jeho oxidačné číslo vodíka je I.

Kyseliny delíme na kyslíkaté a bezkyslikaté

Bezkyslíkaté kyseliny obsahujú

• vodík, H, oxidačné číslo I
• najčastejšie nekovový prvok, oxidačné číslo - I
• nekovovým prvkom býva často halogén, vznikajú tak halogénvodíkové kyseliny.

Kyslíkaté kyseliny obsahujú

• vodík, H, oxidačné číslo I
• kyselinotvorný prvok, oxidačné číslo I - VIII (podľa prípony),
• kyslík O, oxidačné číslo -II

• Rozpúšťajú sa vo vode. Pri štiepení kyselín vo vode vzniká oxóniový katión H3O⁺ .
• Ide o exotermickú reakciu (rovnako ako pri hydroxidoch).
• Štiepenie kyselín vo vode sa nazýva ionizácia (rozpadá sa na ióny).
• Katión H3O⁺ spôsobuje kyslosť roztokov.

Skúmanie kyslosti roztokov 

Indikátory kyslosti

• Indikátory - "ukazovatele" - sú látky, ktorých sfarbenie sa mení v závislosti od kyslosti prostredia. 
• Kyslosť roztokov kyselín zisťujeme pomocou rôznych indikátorov, napr.: univerzálnym indikátorovým papierikom alebo roztokom fenolftaleínu. Prírodným indikátorom je napríklad farbivo lakmus alebo aj šťava z červenej kapusty.

Univerzálny indikátorový papierik 

• papierik je napustený zmesou synteticky pripravených látok,
• v kyslom prostredí zmení farbu zo žlto-oranžovej na červenú, v zásaditom na zelenú až modrú.

Roztok fenolftaleínu 

• často používaný indikátor - organická zlúčenina pripravená synteticky
• v kyslom prostredí je bezfarebný resp. biely a v zásaditom prostredí je fialovo-ružovej farby 

pH roztokov

Kyslosť roztokov kyselín sa dá vyjadriť pomocou hodnoty pH (čítame pé-há):

• pH menšie ako 7 - roztok je kyslý, čím viac sa hodnota pH blíži nule, tým je roztok kyslejší,
• pH = 7 - roztok je neutrálny, neutrálna je čistá voda (chemicky čistá látka),
• pH väčšie ako 7 - roztok je zásaditý.

Vlastnosti kyselín

• väčšina z nich sú bezfarebné kvapaliny, mnohé z nich sú jedovaté,
• žieraviny - pri práci s nimi musíme dodržiavať zásady bezpečnosti a používať ochranné pomôcky (ochranné rukavice, okuliare a odev) - pôsobia leptajúco na pokožku a a sliznice

Prvá pomoc pri poleptaní kyselinou

• okamžite oplachovať postihnuté miesto prúdom studenej vody niekoľko minút a následne opláchnuť roztokom sódy bikarbóny alebo mydlovou vodou (zásaditý roztok zneutralizuje kyselinu).

Kyseliny môžu byť: 

• koncentrované → takto sa predávajú, sú to koncentrované roztoky kyselín (roztoky s najväčším množstvom rozpustenej látky) 
• zriedené → sú koncentrované kyseliny zriedené (zmiešané) s vodou (je tu menej rozpustenej látky) 

Riedenie kyselín s vodou

• Zapamätaj si: KYSELINA NIE JE SIRUP! Vždy lejeme pomaly kyselinu do vody! (nikdy nie naopak!!!) Ideálne lejeme po tyčinke a premiešavame.
• Pri rozpúšťaní kyseliny vo vode vzniká teplo, pri prilievaní vody do kyseliny by mohlo dôjsť k prehriatiu roztoku a rozstrekovaniu roztoku kyseliny, ktorý môže spôsobiť zranenie alebo poškodenie predmetov okolo. 

Významné kyseliny

Kyselina chlorovodíková (HCl)

• prchavá! (netreba vdychovať jej pary!)
• na čistenie kovov, výrobu plastov, farieb, liekov
• veľmi zriedená (0,3 % až 0,4 %) je súčasť žalúdočnej šťavy - má význam pre trávenie potravy 

Kyselina uhličitá (H2CO3 ) - veľmi nestála - tvorí uhličitany 

Kyselina dusičná (HNO3)

• prchavá! jej rozkladom vznikajú jedovaté oxidy dusíka (netreba vdychovať pary!),
• na výrobu výbušnín, dusíkatých hnojív, farieb, liekov. 

Kyselina sírová (H2SO4) 

• nie je prchavá, ale je silná žieravina!
• najvýznamnejšia kyselina pre chemický priemysel - na výrobu hnojív, plastov, farieb, liekov, výbušnín, náplň do akumulátorov áut - v papierenskom priemysle,
• kyselina sírová odoberá látkam vodu, odoberá vodu aj slizniciam, vznikajú popáleniny.

Kyseliny sú teda dôležité látky pre priemysel, ale môžu poškodzovať životné prostredie vo forme kyslých dažďov alebo keď sú súčasť odpadových vôd.

Kyseliny v domácnosti

• V domácnostiach alebo v prírode sa vyskytuje viacero kyselín, s ktorými sa môžeme bežne stretnúť.
• Príklady:

- vitamín C – kyselina askorbová

- ocot – vodný roztok kyseliny octovej

- citrónová šťava – kyselina citrónová a askorbová

- v jablku - kyselina jablčná

- kyselina mravčia - mravce ju vypustia pri uhryznutí nepriateľa,

- kyselina hyalurónová - v pokožke, v kozmetike

Názvoslovie kyselín

Pre kyslíkaté kyseliny platí takýto postup: 

KYSELINA DUSIČNÁ

• vodík má oxidačné číslo I
• dusík má v tomto prípade V (prípona -ičná),
• kyslík má oxidačné číslo -II

Vzorec vytvoríme takto: 

• Spočítame si oxidačné čísla vodíka a dusíka: 1+5 = 6. 
• Číslo 6 vydelíme číslom 2 (oxid. číslo kyslíka). 6:2=3
• Číslo 3 zapíšeme za kyslík.
• Vzorec je HNO3

Pri tomto postupe využívame skutočnosť, že súčet oxidačných čísel v zlúčenine sa musí rovnať nule … … (1 vodík x +I)+(1 dusík x +V)+(3 kyslíky x -II)= (1krát 1)+(1krát 5)+(3krát -2)=1+5-6=0 

KYSELINA SÍROVÁ

• vodík má oxidačné číslo I
• síra má v tomto prípade VI (prípona -ová/-ový), 
• kyslík má oxidačné číslo -II

Vzorec vytvoríme takto:

• Spočítame si oxidačné čísla vodíka a síry: 1+6 = 7. Číslo sedem ale nemôžeme deliť dvomi (oxid. číslo kyslíka). Preto musíme pridať k vodíku číslo 2.
• Číslo dva vynásobím oxidačným číslom vodíka: 2x1 = 2 . Výsledok (číslo 2) sčítam s oxidačným číslom síry [číslo 6 (-ová/-ový)]: 2+6 = 8. Tento výsledok (číslo 8) je už deliteľné oxid. číslom kyslíka (číslo -II) : 8:2 = 4. Výsledok (číslo 4) zapíšem vedľa kyslíka.
• Vzorec je H2SO4

Ak máme vzorec a chceme získať názov: 

HClO2 

• vodík má oxidačné číslo I
• chlór hľadáme, musíme ho dopočítať
• kyslík má oxidačné číslo -II

(1 + oxidačné číslo Cl) : 2 = 2 → ox.číslo chlóru musí byť 3,  koncovka -itý → kyselina chloritá