12_Horenie

Horenie je chemická reakcia, pri ktorej vznikajú nové látky a uvoľňuje sa teplo a svetlo.

• Horľaviny pri horení reagujú s kyslíkom.
• Keď sa horenie vymkne spod kontroly, vzniká požiar. 
• Explózia je prudká reakcia, ktorá prebieha rýchlejšie, ako môže okolie energiu výbuchu spotrebovať, nastáva pri uvoľnení veľkého množstva tepla a energie.

Francúzsky chemik Lavoisier (18. storočie) vysvetlil podstatu horenia ako prudké zlučovanie látok s kyslíkom. Potvrdil, že tento plyn je zložkou vzduchu a podmieňuje aj dýchanie organizmov. 

Chemický zápis horenia (horenie dreva, papiera): 

C + O → CO 

uhlík + kyslík → oxid uhličitý 

uhlík reaguje s kyslíkom pričom vzniká oxid uhličitý

• Kyslík je bezfarebná plynná látka. Bol objavený v roku 1774. Latinský názov oxygenium. Značka kyslíka je O. Kyslík je dôležitou zložkou vzduchu. Človek a rastliny ho potrebujú na dýchanie. 
• Oxid uhličitý CO je bezfarebný nedýchateľný plyn. Nie je horľavý, má väčšiu hustotu ako vzduch a je čiastočne rozpustný vo vode. Vzniká pri dýchaní, kvasení, pri horení látok obsahujúcich uhlík. Jeho nadbytok v ovzduší vyvoláva "prehrievanie" Zeme tzv. skleníkový efekt. 

1. prítomnosť horľavej látky 
2. prítomnosť vzdušného kyslíka  
3. zápalná teplota 

Zápalná teplota je najnižšia teplota, pri ktorej sa horľavá látka zapáli. Je pri každej horľavej látke iná. Čím je nižšia, tým je látka nebezpečnejšia z hľadiska vzniku požiaru.