Zlatá baňa Uhorska
Zlatá baňa Uhorska
Karol Róbert (Anjouovci na uhorskom tróne)
1308 – Karolom Róbertom nastupuje na uhorský trón nová dynastia Anjouovcov
bol korunovaný v Záhrebe po smrti Ondreja III., uznaný za kráľa Uhorským snemom
vládol v rokoch 1308 - 1342
hospodárske reformy – rozmach krajiny
peňažná reforma – strieborné groše a zlaté florény
obnovil mier, správu krajiny, vybudoval armádu
zaviedol pevnú menu a stále dane
podporoval rozvoj mien a baníctva – zlatá mena
po smrti Matúša Čáka zjednotil územie krajiny
Ľudovít I. neskôr nazývaný Veľký:
syn Karola Róberta, ktorý ako 17-ročný nastúpil na trón
vládol v rokoch 1342 – 1382
1370 bol korunovaný aj za Poľského kráľa, jeho ríša siahala do Baltského po Jadranské more
1381 udelil privilégiá žilinským Slovákom
nemal syna, iba 9-ročnú dcéru, v 11. rokoch sa zasnúbila s Ž. Luxemburským, synom českého kráľa Karola IV.
vo Zvolene mu postavili Poľovnícky zámok, v Trnave Kúriu
v roku 1382 nečakane zomrel
Banské mestá
Za vlády Anjouovcov malo významnú úlohu baníctvo. Slovensko sa nazývalo "Zlatá baňa Uhorska".
Ložiská drahých kovov
Banská Štiavnica a Kremnica (zlato a striebro)
spišský región – Smolník a Gelnica (meď a striebro)
Spišská nová Ves (železná ruda)
1328 Karol Róbert udelil Kremnici mestské práva, vznikla tu mincovňa a banská komora.
Výsady banských miest – právo vyhľadávať, ťažiť a spracúvať rudné bohatstvo ukryté v zemi. Z vyťaženej rudy vyplývala povinnosť platiť banskú daň.
Budovanie nových cestných ťahov, rozvoj obchodu.
Mešťania
štvrtý stav, sformovali sa v Uhorsku v 14. storočí
uplatňovali sa v remeslách a v obchode
1381 – rovnaké zastúpenie Slovákov a Nemcov v mestskej rade zaviedol kráľ Ľudovít I.