1. TC: OD BLÍZKEHO K VZDIALENÉMU

PRIESTOR A ČAS

֎

Prečo sa učíme dejepis

Minulosť je všetko, čo sa už stalo.

História je veda, ktorá skúma, opisuje a odhaľuje to, čo sa stalo pred mnohými rokmi, ale i nedávno.

Dejepis je školský predmet, ktorý sa snaží závery histórie správne podať žiakom.

Otec dejepisu je Herodotos.

Kleió je grécka bohyňa, múza dejepisu a ochrankyňa historikov.

O udalostiach z minulosti sa dozvedáme sprostredkovane (staré zápisy, obrazy, staré fotografie, budovy).

Dejepis sa učíme:

- Aby sme spoznali životné podmienky svojich predkov.

- Aby sme zdokonaľovali pracovného nástroje a podmienky života.

- Aby sme spoznali umenie predkov a chránili ho pre budúce generácie.

- Aby sme sa poučili z chýb predkov.

- Aby sme zlepšili podmienky svojho života na základe vedomostí predkov.

Historická udalosť – základné znaky – priestor, čas, príčina, priebeh, výsledok.

֎ 

Čas je poradie udalostí

Všetky udalosti sa dejú a sa udiali v určitom čase.

Čas poznáme:

• prírodný a
• historický

Ľudia si už od dávna merali čas. Všímali si kolobeh prírody, zmeny v prírode ako striedanie zimy a leta, dňa a noci. Podľa kolobehu prírody rozdelili čas na dni, týždne, mesiace a roky = prírodný čas.

Rímsky cisár Cézar určil, že prírodný čas sa bude počítať podľa pohybu Slnka na oblohe. Tento kalendár upravil pápež Gregor XIII. a používame ho dodnes.

Kalendár je súpis dní a mesiacov jedného roka.

Ľudia si všímali aj významné udalosti v minulosti. Preto vznikol aj historický čas – umelý, dohodnutý a počítaný od významnej udalosti.

Letopočet je sled (zástup) rokov od určitej významnej udalosti. My používame kresťanský letopočet - od narodenia Ježiša Krista – rok 1.

• Obdobie trvajúce 10 rokov – desaťročie,
• 100 rokov – storočie,
• 1000 rokov – tisícročie.

Žijeme v 21. storočí

Dátum = deň, mesiac a rok

Na meranie času používali ľudia

• slnečné a
• presýpacie hodiny.

֎ 

Čo potrebujeme vedieť pri prechádzke časom

Aby sme sa ľahšie vedeli zorientovať v dejinách, historici minulosť rozdelili na 5 veľkých období. Každé obdobie bolo niečím zvláštne.

1. Pravek (100 000 – 5000 p.n.l. alebo pred Kristom)

2. Starovek (4000 p.n.l – 476 n.l.)

3. Stredovek (476 – 1492 n.l)

4. Novovek (1472 – 1789)

5. Moderná doba

Časová priamka (Časová os) – je priamka, ktorá v časovom slede znázorňuje udalosti tak, ako za sebou nasledovali. Na časovej priamke vyznačujeme roky, storočia a tisícročia v časovom slede.

Storočia

1. storočie 1 – 100

2. storočie 101 – 200

3. storočie 201 – 300

.

10. storočie 901 – 1000

11. storočie 1001 – 1100

.

15. storočie 1401 – 1500

.

20. storočie 1901 – 2000

21. storočie 2001 – 2100

Tisícročia

1. tisícročie 1 – 1000

2. tisícročie 1001 – 2000

3. tisícročie 2001 – 3000

֎ 

Sviatočné a pamätné dni

Najstaršie sviatočné dni súviseli so zmenami v prírode (dni, kedy sa zmena začala alebo skončila).

Sviatky tvoria súčasť našich tradícií, spájajú nás s našimi predkami.

Tradície – staré, dlho udržiavané zvyky.

Kresťanské tradície

• Nedeľa – sviatočný deň
• Veľká noc

- najväčší kresťanský sviatok

- smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista

- oslava príchodu jari

• Vianoce – pripomínajú narodenie Ježiša Krista.
• Začiatok a koniec poľnohospodárskych prác – koniec žatvy (dožinky), vinobranie.
• Fašiangy – od 6. januára do popolcovej stredy.

Pamätné dni z našej histórie

Niektoré sviatky majú Slováci vlastné, no niektoré spoločné s Európou.

• 1. január – vznik SR
• 1. september – Deň Ústavy SR
• 29. august – SNP
• 5. júl – Sviatok Cyrila a Metoda
• 1. máj – vstup SR do EÚ
• 8. máj – koniec 2. svetovej vojny

Sviatky v rodine

• každá rodina má svoju históriu
• narodeniny, meniny, výročia svadby

STOPY MINULOSTI OKOLO NÁS

֎ 

Spoznávame hmotné pamiatky

Pamiatky pripomínajú staré časy. Sú základom na poznávanie minulosti.

Historici ich nazvali pramene a rozdelili ich do troch skupín:

1. hmotné – kostol
2. obrazové – obraz
3. písomné – listina

Najvzácnejšia historická pamiatka z obdobia praveku je Moravianska Venuša – soška ženy z mamutej kosti.

1. hmotné pramene

• nástroje, náradie
• šperky
• kostrové pozostatky
• zbrane
• nádoby
• nábytok
• dopravné prostriedky
• oblečenie
• stavebné pamiatky ( mosty, domy, kostoly, hrady, zámky, technické stavby, svätyne, chrámy, mestské rezervácie, divadlá, pamätníky, skanzeny)

Archeológia

Najstaršie pamiatky odhaľuje veda archeológia, ktorá skúma pamiatky nachádzajúce sa v zemi.

Archeológ – vedec, ktorý odkrýva a skúma hmotné pamiatky a pomocou nich vysvetľuje našu minulosť.

rekonštruovať – obnovovať, uviesť niečo do pôvodného stavu

Pästný klin – najstarší kamenný pracovný nástroj.

Archeologické nálezy – budovy, mestá, pracovné nástroje zbrane, šperky, mince – sú výsledkom archeologického výskumu.

Pomníky

Aby nám skutky významných osobností zostali v pamäti, vznikli hmotné pamiatky:

• pomníky (inak nazývané aj pamätníky), napr. pamätník obetiam 1. a 2. svetovej vojny, pamätník oslobodenia v Žiline a pod..
• pamätné tabule
• pomenovania ulíc a námestí

֎ 

Čo sú obrazové pamiatky

• maľby
• rytiny
• obrazy (portrét, krajinomaľba, zátišie)
• fotografia – 1. foto r.1839 Louis Daguerre, album
• znak, erb – znak, logo rodiny (dedičný)
• film
• karikatúra
• plagát
• pohľadnica
• socha, súsošie, busta, plastika
• gobelín – vyšívaný obraz, koberec na stene
• mozaika – obraz vytvorený z malých kúskov
• reliéf – plastický obraz

Galéria - druh múzea, kde sú vystavené umelecké obrazové pramene (maľby, rytiny, obrazy, gobelíny, fotografie, plagáty, plastiky, sochy)

Album – zbierka fotografií

Fotoateliér – pracovňa maliara

Rodokmeň – súpis členov rodiny živých i mŕtvych

rodostrom – obrazová podoba rodokmeňu

Genealógia – rodopis, skúma vývoj rodov a vzťahy medzi príbuznými

֎ 

Písomné historické pramene

Pre poznávanie minulosti mal veľký význam vznik písma (Sumeri).

Písmo – zápis ľudských myšlienok pomocou znakov.

Písomné pramene – písomné dokumenty, pomocou ktorých historik poznáva minulosť.

Patria k nim:

• staré listiny,
• listy,
• denníky,
• noviny,
• časopisy,
• knihy,
• kódexy.

Historici pracujúci s písomným prameňom musia ovládať jazyk.

Všetky cenné písomné pramene sú uložené v archívoch, kde sa o ne starajú archivári.

Archív – budova a inštitúcia, v ktorej sa sústreďujú všetky písomné dokumenty rôzneho druhu.

Kronika – literárny žáner opisujúci udalosti z minulosti v časovom slede podľa toho, kedy sa odohrali. Tvorcom kroniky je kronikár.

• Kronika školy zachytáva udalosti zo života školy v časovom slede.
• Kronika obce zachytáva udalosti obce v časovom slede.

֎ 

Skúsme, ako pracuje historik

Historici pracujú s prameňmi, ktoré odpovedajú na základné otázky udalosti:

• kde,
• kedy,
• ako,
• prečo,
• kto.

Vyberá si tie, ktoré súvisia s udalosťami, ktoré skúma.

Zo súboru historických prameňov vzniká monografia, kniha alebo článok, ktoré sú pre ďalšieho historika prameňom.

Historik hľadá svoje odpovede predovšetkým v písomných historických prameňoch. Veľmi dôležité sú archívy, kde sú písomné pramene uložené.

Čím hlbšie do minulosti ideme, tým menej pamiatok sa zachovalo, naopak dokumentov z našej doby je veľa.

Práca historika sa podobá na prácu detektíva.

֎ 

Čo si ešte vezmeme na prechádzku časom

Človek si už v minulosti zachytával správny smer a vzdialenosti – vznikali mapy.

Mapa je plochý zmenšený obraz krajiny.

História používa iné mapy ako geografia. Staré zemepisné mapy sú cenné pre historika.

Historici dnes používajú špeciálne dejepisné mapy – zaznačujú, ako určité miesta vyzerali, ale aj rôzne zaujímavé témy.

Najstaršia mapa Uhorska je z roku 1513.

Kartograf – odborník, ktorý zhotovuje mapy.

Glóbus – guľatý model Zeme. Prvý glóbus pochádza z roku 1492 z Norimbergu.

֎ 

Kto ochraňuje historické pamiatky

Múzeum pochádza z gréckeho slova Múseion – chrám 9 bohýň – múz. Jednou z deviatich bohýň umenia bola Kleio – ochrankyňa histórie a historikov.

Múzeum chráni pamiatky na minulosť.

Každé múzeum sa skladá z:

• výstavných miestností – expozícií – tu sa vystavujú exponáty,
• zo skladiska – depozitára.

Exponát – predmet vystavený v múzeu.

Najznámejšie múzeá vo svete:

• Louvre v Paríži
• Britské múzeum v Londýne
• Vatikánske múzeum
• Technické múzeum v Mníchove

Múzeá na Slovensku

• Andrej Kmeť – zakladateľ prvého múzea na Slovensku.
• Slovenské národné múzeum v Bratislave a v Martine (vlastivedné).

Múzeá delíme podľa toho, aké pamiatky sú v nich vystavené, na:

• Všeobecné – napr. archeologické, historické, ľudovej architektúry, prírodovedné, školské, národopisné, kriminalistické, technické, vojenské.
• Regionálne – miestne, regionálne, národné.

Osobitné druhy múzeí:

• Obrazové galérie – ochraňujú a vystavujú staré obrazy, Slovenská národná galéria v Bratislave.
• Archív – budova, kde sa sústreďujú všetky písomné dokumenty rôzneho druhu.
• Skanzen – múzeum ľudovej architektúry v prírode. Najväčší skanzen sa nachádza v Martine – Múzeum slovenskej dediny.