Kultúra a umenie

V prvej polovici 19. storočia sa v umení presadzoval klasicizmus a empír, ktoré čerpali inšpiráciu z antiky. Klasicizmus dosiahol svoj vrchol počas napoleonských vojen a vyznačoval sa úsilím o estetický ideál, teda o dosiahnutie absolútnej krásy. Typické boli jasnosť, presnosť, vyváženosť a jednoduchosť. Empír sa sústredil najmä na monumentálnosť stavieb a pôsobil vznešene a reprezentatívne. Z neho sa vyvinul biedermeier, ktorý predstavoval meštiansku podobu empíru. Tento štýl sa uplatňoval najmä v kultúre bývania, v nábytkovom dizajne a v umeleckých remeslách.

Popri tom sa rozvíjal aj romantizmus, ktorý odmietal grécko-rímske vzory a kládol dôraz na jedinca, jeho city, vášne a vnútorný svet. Stál v opozícii voči rozumu a racionalite, vyzdvihoval lásku, cit a fantáziu. Romantici často unikali do sveta prírody, minulosti či exotiky. V literatúre sa objavovali témy hrdinstva, nešťastnej lásky a smrti.

V druhej polovici 19. storočia nastúpil realizmus, ktorý priniesol návrat k vernejšiemu, realistickému zobrazeniu života. Umelecké diela zachytávali historické a náboženské motívy, ale aj scény z každodenného života.

Neskôr sa rozvinul impresionizmus, ktorý do umeleckého diela vnášal neistotu, pochybnosti a okamžité dojmy. Spočiatku bol odmietaný, no jeho predstavitelia ako Claude Monet a Édouard Manet sa snažili zachytiť svet tak, ako ho vníma ľudské oko v konkrétnom okamihu – najintenzívnejší dojem považovali za najpravdivejší. Na impresionizmus nadviazal postimpresionizmus, ktorého predstavitelia, často nazývaní "prekliati umelci", odmietali spoločenské pravidlá a viedli búrlivý život plný sklamaní a chudoby. Medzi najvýznamnejších patrili Vincent van Gogh a Paul Gauguin.

Záver 19. storočia patril secesii, ktorá sa vyznačovala návratom ku kráse remesiel a uplatnila sa vo výtvarnom umení, architektúre aj móde. Typické boli ozdobnosť, bohaté ornamenty a pestrosť farieb. K najznámejším predstaviteľom patrili Gustav Klimt, Alfons Mucha a Dušan Jurkovič.