Dávnoveké Grécko

Demokracia znamená vládu ľudu. Spočiatku vládli v gréckych mestských štátoch králi a rodová aristokracia (grécky aristos = "najlepší"). Postupne sa o moc začali zaujímať aj bohatí obyvatelia, ktorí nemali vznešený pôvod, čo viedlo k častým sporom a nepokojom.

Prvým významným reformátorom bol Solón (640 – 560 pnl). Zaviedol zákaz predaja občanov do otroctva pre dlhy a vykúpil gréckych otrokov – dlžníkov za štátne peniaze. Rozdelil slobodných obyvateľov podľa pôvodu a majetku do štyroch skupín, pričom určil ich práva a povinnosti.

Po odstránení aristokratickej vlády nastúpila tyrania – vláda samovládcov. Najslávnejším tyranom bol Peisistratos (600 – 527 pnl), ktorý pozdvihol Atény: vybudoval verejný vodovod, dal raziť mince a dal postaviť Partenón, chrám zasvätený bohyni Pallas Aténe na Akropole. Podporoval výrobu keramiky, obchod a dal zapísať Homérove eposy.

Ďalším reformátorom bol Kleisthenes, ktorý rozdelil obyvateľov podľa bydliska a zaviedol tzv. črepinový súd, kde občania rozhodovali o vyhnanstve politických protivníkov.

Vrcholom aténskej demokracie bol Perikles (495 – 429 pnl). Pätnásťkrát bol zvolený do vedenia Atén a bol všestranne vzdelaný politik a vynikajúci rečník. Zaviedol plat za účasť na ľudovom zhromaždení, dbal o krásu Atén – obnovil zničený Partenón, obohnal mesto hradbami a zabezpečil cestu do prístavu Pireus. Podporoval aj vedu a umenie, čím upevnil význam Atén ako kultúrneho a politického centra.