1_Demokracia

Demokracia

Pod pojmom demokracia máme na mysli formu vlády, v ktorej o výkone štátnej moci rozhodujú občania daného štátu. V súčasnej dobe sa tak vo väčšine krajín na svete deje vo voľbách, v ktorých občania zvolia svojich zástupcov, ktorí potom reprezentujú záujmy svojich občanov -  voličov.  Tejto forme sa hovorí zastupiteľská demokracia.

Kde sa demokracia vzala

Počiatky demokracie môžeme hľadať v starovekom Grécku. Nebola to ale demokracia tak, ako ju poznáme dnes. Na chode štátu sa totiž podieľali slobodní občania. To bolo možné hlavne preto, že drvivá väčšina obyvateľov antických štátov nebola plnoprávnymi občanmi (nesmeli sa napríklad zúčastniť stretnutí, na ktorých sa riešili zákony, nerozhodovali o daniach, vojnách, a pod.). 

Politický režim

Priama demokracia

V čele štátu stojí volený panovník/vodca/politik, ktorý sa riadi hlasom ľudu. Ľud drží v rukách všetku moc a priamo sa podieľa na chode štátu. Všetci občania aktívne rozhodujú o platných zákonoch a smerovaní krajiny (hlasovaním, referendum...). Všetci občania sú si vo svojich právach rovní. Fungovala kedysi v antických krajinách napr. v starovekom Grécku.

Aké má výhody?

• Občania rozhodujú priamo, sú priamo zaangažovaní
• Transparentnosť rozhodovania
• Znižuje sa riziko zneužitia moci politikmi

Aké má nevýhody?

• Pomalé rozhodovanie
• Dnes už prakticky nemožné, aby milióny ľudí rozhodovali o každom zákone
• Ľudia musia byť informovaní, aktívni, zodpovední a nemali by ich ovládať emócie
• Riziko populizmu alebo masovej manipulácie (napr. cez médiá)

(Populistickí lídri sa často prezentujú ako jediní, ktorí skutočne rozumejú a zastupujú ľudí. Ponúkajú rýchle, emocionálne apelujúce riešenia, ktoré však môžu byť nerealistické alebo neefektívne. Tvrdia, že zastupujú "obyčajných ľudí" proti "elitám", ktoré sú vykresľované ako skorumpované, odtrhnuté od reality alebo nekompetentné.)

Zastupiteľská demokracia

Zastupiteľská demokracia je forma vlády, v ktorej občania volia svojich zástupcov (napr. poslancov), aby rozhodovali v ich mene. Namiesto toho, aby každý občan hlasoval o každom zákone alebo rozhodnutí priamo, ľudia delegujú túto moc na volených predstaviteľov, ktorí ich zastupujú v parlamente alebo iných inštitúciách.

Aké má výhody?

• Efektivita: Rýchlejšie a praktickejšie rozhodovanie ako v priamej demokracii.
• Odbornosť: Zástupcovia môžu byť lepšie informovaní a pripravení riešiť zložité témy.
• Stabilita: Dlhodobejšie plánovanie a fungovanie štátu.

Aké má nevýhody?

• Vzdialenosť od občanov: Zástupcovia nemusia vždy konať v súlade s vôľou ľudí.
• Korupcia a klientelizmus, populizmus pri voľbách: Systém môže byť zneužitý na osobné alebo stranícke záujmy.
• Pasivita občanov: Ľudia sa môžu prestať zaujímať o politiku, keďže sami nerozhodujú priamo.

Príklady

Slovenská republika, Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Nemecko, Francúzsko...

SLOVENSKÁ REPUBLIKA
Národná rada SR (parlament)
- má zákonodarnú moc
- má 150 poslancov
- Občania volia poslancov do Národnej rady SR na 4 roky.
Vláda
- má výkonnú moc
- na čele vlády stojí premiér
- vládu tvoria premiér, podpredsedovia a ministri
Prezident
- nie je na čele vlády ani parlamentu
- je hlavou štátu, ale má najmä reprezentatívnu a kontrolnú funkciu
- má obmedzené právomoci
- môže napr. vetovať zákony, vymenúva sudcov, vyslancov, prijíma demisie ministrov atď.
- Prezidenta volia občania priamo na 5 rokov.

Totalita

Totalita (alebo totalitný režim, diktatúra) je forma vlády, v ktorej má štát úplnú kontrolu nad všetkými aspektmi života občanov – politickými, hospodárskymi, spoločenskými aj kultúrnymi. V totalitnom systéme neexistuje politická opozícia. Je iba jedna politická strana. Neexistuje ani sloboda prejavu, ani nezávislé médiá. Moc je sústredená v rukách jedného vodcu alebo úzkej skupiny ľudí.

Aké má výhody? (z pohľadu režimu):

• Rýchle rozhodovanie
• Silná centrálna moc môže zabezpečiť stabilitu

Aké má nevýhody?

• Potláčanie slobody: Občania nemajú možnosť vyjadriť svoj názor alebo kritizovať vládu.
• Represie a strach: Bežné sú tajná polícia, cenzúra, väznenie odporcov a sledovanie ľudí.
• Nemožnosť zmeny: Keďže voľby sú zmanipulované alebo neexistujú, ľudia nemajú reálnu moc meniť vládu.

Príklady totalitných režimov:

v dejinách

• nacistické Nemecko (Adolf Hitler)
• stalinský Sovietsky zväz

dodnes

• Severná Kórea

Absolutizmus

Absolutizmus je forma vlády, v ktorej má panovník (kráľ alebo cisár) neobmedzenú moc. Vládne bez kontroly parlamentu a často tvrdí, že jeho moc pochádza od Boha ("božské právo kráľov"). Trón často dedí alebo ho získa násilnou cestou. Vládne pokiaľ neumrie, vo výnimočných prípadoch môže abdikovať (dobrovoľne odstúpiť z panovníckeho trónu). Voľby neexistujú a nie všetci občania majú rovnaké práva. Absolutizmus bol typický najmä pre 16. až 18. storočie v Európe.

Aké má výhody?

• Rýchle rozhodovanie – kráľ nepotrebuje schvaľovanie zákonov inými inštitúciami.
• Silný a stabilný štát – jednotné vedenie môže zabrániť vnútorným sporom a rozdeleniu moci.
• Podpora hospodárskeho rozvoja – niektorí absolutistickí panovníci podporovali obchod, priemysel či školstvo (tzv. osvietenský absolutizmus).

Aké má nevýhody?

• Žiadna kontrola moci – panovník môže zneužívať svoju moc bez trestu.
• Potláčanie slobody – občania nemajú právo rozhodovať o veciach verejných.
• Neefektívnosť a nespravodlivosť – zákony a dane môžu byť nespravodlivé, ale ľudia ich musia dodržiavať.
• Závislosť od jedného človeka – ak je panovník neschopný alebo krutý, celé kráľovstvo trpí.

Príklad:

• Ľudovít XIV. (Francúzsko) – typický absolutistický panovník, známy výrok: "Štát som ja."

Každý štát môže mať mnoho podôb. 

Forma vlády v štáte môže byť monarchia alebo republika.

• MONARCHIA je vláda jedinca, obvykle kráľa alebo cisára.
• Pravým opakom je REPUBLIKA, v ktorej by mala všetka moc pochádzať z ľudu tým, že si svojich politických predstaviteľov volí.

Monarchie ďalej delíme na:

• konštitučná monarchia – na čele je panovník, ktorý má obmedzené právomoci, hlavné slovo má ústava, podľa ktorej sa riadi.

• Príklad: Veľká Británia, Španielsko, Belgicko (T. j. Veľká Británia má demokratický politický systém a ako formu vlády konštitučnú monarchiu.)

• absolutistická monarchia – panovník ma prakticky neobmedzené právomoci, nemusí sa riadiť ústavou ani hlasom ľudu.
• Príklady: Saudská Arábia, Rakúske cisárstvo v rokoch 1804-1867 (potom sa zmenilo na Rakúsko-Uhorsko, ktoré už bolo konštitučnou monarchiou)

Medzi najvýznamnejšie typy republík patria:

• prezidentská republika – v čele štátu stojí prezident, ktorý je zároveň predsedom vlády a aktívne sa tak podieľa na chode štátu.
• Príklad: Bielorusko, USA, Mexiko, Brazília, Turecko

• parlamentná republika – v čele štátu stojí prezident, ktorý sa na chode štátu podieľa minimálne, chod štátu je v rukách vlády zloženej z ministrov. Tí sa zodpovedajú parlamentu (u nás Národnej rade Slovenskej republiky).
• Príklad: Slovenská republika, Česká republika, Nemecko, Slovinsko, Taliansko