• Soli sú to zlúčeniny odvodené od kyselín. 
• Chemické zlúčeniny zložené z katiónov kovových prvkov (hlavne) a aniónov kyselín.

Vlastnosti solí

• v tuhom stave nevedú elektrický prúd, v tavenine a v roztoku sú dobrými vodičmi elektrického prúdu,
•  v prírode sa nachádzajú väčšinou v kryštalickom stave,
• v kryštáloch solí sú iónové väzby, ktoré sú veľmi pevné a zapríčiňujú vysokú teplotu topenia a varu
• mnoho solí je rozpustných vo vode,
• vodný roztok takýchto solí obsahuje katióny a anióny rozpustenej soli - ionizácia solí.

Významné soli

Medzi najvýznamnejšie zlúčeniny tvoriace soli kyslíkatých kyselín patria:

• sírany (odvodené od kyseliny sírovej)
• dusičnany (odvodené od kyseliny dusičnej)
• uhličitany a hydrogenuhličitany (odvodené od kyseliny uhličitej) 

Sírany 

• soli kyseliny sírovej H2SO4
• obsahujú anión kyseliny SO4¯ᴵᴵ 
• medzi najdôležitejšie sírany patria: síran vápenatý a síran meďnatý 

Síran vápenatý – CaSO4

• biela tuhá, vo vode málo rozpustná látka,
• z vodného roztoku kryštalizuje s dvoma molekulami vody – CaSO . 2H O – takéto soli nazývame hydráty (kryštalohydráty),
• v prírode sa vyskytuje ako minerál sadrovec, používa sa na výrobu sadry, v stavebníctve,
• zahriatím sadrovca vzniká sadra, ktorá pri zmiešaní s vodou opäť priberá vodu a zväčšuje svoj objem – vzniká tak tvrdá a pevná hmota.

Síran meďnatý - CuSO4 (obsahuje katión Cuᴵᴵ a anión SO4¯ᴵᴵ )

• biela tuhá látka, 
• ak ju rozpustíme vo vode, vznikne modrý roztok, z neho potom síran meďnatý kryštalizuje spolu s 5 molekulami vody - toto nazývame modrá skalica = CuSO .5H O
• ak modrej skalici odoberieme vodu zohrievaním, opäť vzniká síran meďnatý ako biela práškovitá látka
•  modrá skalica sa používa na postrek viniča a ovocných stromov proti hubovým ochoreniam, na dezinfekciu vody v akváriách 

Dusičnany

• soli kyseliny dusičnej HNO3,
• obsahujú anión kyseliny NO3¯
• medzi najdôležitejšie dusičnany patria: dusičnan draselný, dusičnan sodný a dusičnan strieborný

Dusičnan draselný – KNO3 (obsahuje katión K⁺ a anión NO3¯ )

• biela tuhá, vo vode dobre rozpustná látka,
• tvorí základnú zložku draselných hnojív - nazýva sa draselný liadok,
• medzi hlavné možnosti využitia dusičnanu draselného patria: zložka hnojív, výroba skla, kyseliny dusičnej, v pyrotechnike - v minulosti sa využíval pri výrobe pušného prachu 

Dusičnan sodný – NaNO3 (obsahuje katión Na⁺ a anión NO3¯ )

• biela tuhá, vo vode dobre rozpustná látka,
• tvorí základnú zložku sodných hnojív – nazýva sa čílsky liadok, 
• dusičnan sodný sa využíva najmä : zložka hnojív, pri výrobe skla, v pyrotechnike, v potravinárskom priemysle na udržiavanie sfarbenia mäsových výrobkov a na konzervovanie potravín.

Uhličitany a hydrogenuhličitany

• soli kyseliny uhličitej H2CO3
• medzi najdôležitejšie uhličitany a hydrogenuhličitany patria: uhličitan sodný, uhličitan draselný, uhličitan vápenatý, hydrogenuhličitan sodný a hydrogenuhličitan vápenatý 

Uhličitan draselný – K2CO3 (obsahuje katión K⁺ a anión CO3¯ᴵᴵ)

• biela tuhá, vo vode dobre rozpustná látka, 
• nazýva sa aj potaš a je to žieravina, 
• používa sa: pri výrobe skla, pri výrobe mydiel, v textilnom a papierenskom priemysle, v poľnohospodárstve ako umelé hnojivo, pri príprave kyanidu draselného (jed) 

Uhličitan sodný Na2CO3 (obsahuje katión Na⁺ a anión CO3¯ᴵᴵ ) 

• nazýva sa aj sóda
• biela tuhá látka, dobre rozpustná vo vode,
• z vodného roztoku kryštalizuje s 10 molekulami vody ako NaCO3 .10H2O
• na výrobu skla a pracích prostriedkov 

Uhličitan vápenatý – CaCO3 (obsahuje katión Ca⁺ᴵᴵ  a anión CO3¯ᴵᴵ ) 

• biela tuhá, vo vode málo rozpustná látka, 
• v prírode sa vyskytuje ako minerál vápenec, 
• používa sa: ako stavebný materiál – mramor (kryštalický vápenec), na výrobu vápna, ako hnojivo

Hydrogenuhličitan sodný – NaHCO3 (obsahuje katión Na⁺ a anión HCO3¯ᴵ )

• biela tuhá, vo vode menej rozpustná látka, 
• nazýva sa aj ako sóda bikarbóna, 
• používa sa: pri žalúdočných ťažkostiach (na neutralizáciu zvýšenej žalúdočnej kyslosti), v kypriacom prášku do pečiva, pretože pri jeho zahrievaní sa tvorí plyn oxid uhličitý CO2 , ako čistidlo kovových predmetov a škvŕn, ako súčasť hasiacich prístrojov 

Hydrogenuhličitan vápenatý – Ca (HCO3)2 (obsahuje katión Ca⁺ᴵᴵ a anión HCO3¯ᴵ )

• spôsobuje tvrdosť vody, vzniká rozpúšťaním vápenca a existuje iba ako vodný roztok,
• vzniká v prírode pôsobením vody a oxidu uhličitého na horniny obsahujúce vápenec, pôsobením vody na povrchu vápencových hornín vznikajú ryhy, v podzemných vrstvách sa môžu tvoriť jaskyne, 
• ak sa tvrdá voda (roztok hydrogenuhličitanu vapenatého) zahreje alebo sa odparuje, vzniká v nej vodný kameň (v jaskyniach môže tvoriť kvaple).

Názvoslovie solí

• soli kyslíkatých kyselín majú príponu -an

• Prídavné meno je odvodené od katiónu kovu a má príponu podľa jeho oxidačného čísla: napríklad Caᴵᴵ - vápenatý, Feᴵᴵᴵ - železitý.

NO3¯ = dusičnan (z kyseliny dusičnej HNO3 )

SO4¯ᴵᴵ = síran (z kyseliny sírovej H2SO4 )

NO2¯ = dusitan (z kyseliny dusitej HNO2 )

SO3¯ᴵᴵ = siričitan (z kyseliny siričitej H2SO3)

CO3¯ᴵᴵ = uhličitan (z kyseliny uhličitej H2CO3)