Oxidy sú dvojprvkové zlúčeniny, v ktorých má atóm kyslíka O oxidačné číslo –II.

Oxidy v stavebníctve

Oxid vápenatý - CaO2 - pálené vápno

• v stavebníctve sa pripravuje z neho hasené vápno, malta, omietky, cement,
• v poľnohospodárstve sa ním vápni pôda,
• v sklárstve sa používa pri výrobe skla. 

Oxid kremičitý SiO2

• tvorí najväčší podiel piesku,
• primiešava sa do malty a betónu,
• čistý sa používa na výrobu skla
• v prírode sa nachádza ako minerál → kremeň. 
• Jeho odrody sú známe ako drahé kamene: - citrín → žltý - ruženín → ružový - záhneda → hnedý - ametyst → fialový 

Oxid hlinitý – Al2O3

• používa sa na výrobu hliníka

Oxidy v životnom prostredí - oxidy uhlíka 

Oxid uhličitý – CO2

• bezfarebný, nehorľavý plyn,
• má väčšiu hustotu ako vzduch,
• vzniká pri dýchaní, hnití, kvasení, spaľovaní palív,
• používa sa napr.: na výrobu perlivých nápojov, ako náplň do hasiacich prístrojov, ako "suchý ľad"
• základný reaktant fotosyntézy,
• spôsobuje skleníkový efekt.

Oxid uhoľnatý – CO

• bezfarebný, jedovatý plyn, bez zápachu,
• vzniká nedokonalým horením látok (dreva,  palív - výfukové plyny),
• otrava oxidom uhoľnatým je veľmi nebezpečná, pretože sa viaže na červené krvné farbivo a znemožňuje dýchanie.

Oxidy v životnom prostredí - oxidy dusíka

Oxid dusnatý – NO, oxid dusičitý – NO2

• sú to jedovaté látky, pôsobia dráždivo na oči a dýchacie cesty,
• vznikajú pri spaľovaní v motoroch dopravných prostriedkov,
• spôsobujú vznik kyslých dažďov,

Oxidy v životnom prostredí - oxidy síry

 Oxid siričitý – SO2

• bezfarebný, jedovatý plyn - vzniká pri spaľovaní uhlia, ktoré obsahuje síru,
• hlavná príčina vzniku kyslých dažďov.

Oxid sírový – SO3

• v plynnej forme je jeden zo základných znečisťovateľov životného prostredia,
• vo vode sa exotermicky rozpúšťa za vzniku kyseliny sírovej: SO + H2O a vzniká H2SO4
• využíva sa na výrobu kyseliny sírovej.

Skleníkový efekt

• plyny v atmosfére zachytávajú slnečné žiarenie, dôsledkom je globálne otepľovanie.
• Najviac sa na tom podieľa oxid uhličitý CO2.

Kyslé dažde

• sú dôsledkom silného znečisťovania ovzdušia.
• V znečistenom ovzduší sa nachádzajú oxidy síry a dusíka. Tieto oxidy sa dostávajú do vyšších sfér atmosféry, kde sa zmiešavajú s vodnou parou. V atmosfére tak vzniká kyselina sírová a dusičná. Vo forme dažďa (kyslého dažďa) padajú späť na povrch, kde negatívne pôsobia na rastlinstvo, živočíšstvo, vodu, pôdu a stavby. 
• Najviac citlivé ihličnaté stromy, ktoré strácajú svoje ihličie, z pôdy vyplavujú živiny, čo vedie k znižovaniu kvality pôdy, vo vodách spôsobujú okysľovanie vodných zdrojov, na budovách urýchľujú koróziu železa.